1. Ahoj Nico a ďakujeme, že sa s nami podelíš o svoje myšlienky. Ako si začal pracovať pre Carmeuse? 

Vždy som chcel pracovať tak, ako každý iný, takže po skončení štúdia som si začal hľadať prácu. A ešte predtým som absolvoval stáže. Pre mňa to bola veľká príležitosť byť obklopený ľuďmi bez handicapu. 

Jeden z mojich priateľov pracoval v Carmeuse, takže som im poslal svoj životopis a sprievodný list. Boli veľmi otvorení a navrhli mi pracovať u nich v komunikačnom oddelení. Bol som pozvaný na návštevu kancelárií, či je pre mňa všetko dostupné, keďže sa pohybujem na vozíku. Všetko bolo perfektné a bol som veľmi motivovaný zamestnať sa v spoločnosti a získať skutočné pracovné skúsenosti.

2. Čo si myslíš o tom, ako spoločnosť Carmeuse ako zamestnávateľ pristupuje k zamestnancom so zdravotným postihnutím? Akým výzvam musíš v práci čeliť a ako si s nimi dokážeš poradiť?

V Carmeuse sa cítim rešpektovaný a vlastne mám radšej, ak sa so mnou nezaobchádza špeciálne. Prosím ľudí, aby to nepreháňali s ochranárskym prístupom a aby na mňa nehľadeli inak, ale na začiatku je normálne, že nevedia, ako reagovať.  Som na takéto situácie zvyknutý a maximálne sa snažím, aby sa cítili komfortne.

Aj keď je Carmeuse globálne spoločnosť, stále tu cítiť rodinného ducha a to pre mňa znamená veľa. Myslím si, že ide o veľmi flexibilnú spoločnosť s ľuďmi, ktorí majú otvorenú myseľ. Rád tu pracujem a som rád súčasťou tejto globálnej rodiny.

Mal som možnosť absolvovať stretnutie s názvom "obed s učením", kde som sa mohol predstaviť veľkému zhromaždeniu ľudí v Carmeuse a to znamenalo pre mňa a mojich kolegov prelomenie ľadov. 

Môj tím je výborný a vždy sa tu cítim vítaný. Niekedy organizujeme tímové aktivity a veľmi sa na ne teším. Umožňuje mi to robiť niečo iné pri bežnej každodennej rutine. Čo sa týka môjho handicapu, spoločnosť Carmeuse pre mňa postavila špeciálnu rampu, takže mam ľahký prístup do svojej kancelárie bez pomoci. 

3. Máš pre nás nejakú špeciálnu radu, ako pristupovať ku kolegom s postihnutím na pracovisku?

Sú niektoré veci, ktoré by som poradil každému, aby na ne myslel pri kontakte s kolegom s postihnutím. 

  • Nechajte takúto osobu, aby sa sama rozhodla, či sa cíti schopná niečo urobiť alebo nie. Niekedy si môžete myslieť, že je pre mňa niečo zložité, ale v skutočnosti to tak nie je. 
  • Osobe môžete určitým spôsobom poradiť. 
  • Nehanbite sa pri ľuďoch s postihnutím a opusťte svoju komfortnú zónu. 
  • Dajte im šancu, aby sa opäť integrovali do systému.
  • Venujte pozornosť malým detailom a len im povedzte "ahoj". Malé veci môžu zmeniť veľmi veľa. 

4. Ako vidíte rovnováhu medzi vašim handicapom a možnosťou mať normálny život (priateľov, aktivity, práca)?

Snažím sa organizovať veci v maximálnej možnej miere sám. Pracujem na čiastočný úväzok a po prací sa zameriavam na fyzickú rehabilitáciu.  

Skutočne sa pokúšam opustiť svoju komfortnú zónu a stretávam sa s ľuďmi, aj keď je to veľmi ťažké. nemám takú slobodu, ako ľudia bez postihnutia, ale v maximálnej miere sa snažím mať normálny život. Chodím von, do obchodu s potravinami, so svojimi priateľmi. A úprimne povedané, cítim sa veľmi dobre.  
 

Photo credits: J.C. Guillaume